Autor

Dagmar Mozolová

Prehliadanie

Príbeh záchrany štyroch ľudí v lese neďaleko Oščadnice.

S Ľubicou Maškovou a jej bratom Igorom Bernátom sme spomínali na ich rodičov Martina a Paulu Bernátovcov. Martin Bernát bol v Oščadnici počas druhej svetovej vojny notárom a v období prvej vlny deportácií si vyžiadal do obce židovského lekára Huga Politzera s manželkou Jozefou. Ich syn Peter vtedy už mal 17 rokov a nevzťahovala sa naňho výnimka, ktorú mal jeho otec, a tak sa sám pretĺkal životom. Pán Bernát ho na notárskom úrade zamestnal. A tak Politzerovci žili v bezpečí do vypuknutia povstania.

S Ľubicou Maškovou a jej bratom Igorom Bernátom sme spomínali na ich rodičov Martina a Paulu Bernátovcov. Martin Bernát bol v Oščadnici počas druhej svetovej vojny notárom a v období prvej vlny deportácií si vyžiadal do obce židovského lekára Huga Politzera s manželkou Jozefou. Ich syn Peter vtedy už mal 17 rokov a nevzťahovala sa naňho výnimka, ktorú mal jeho otec, a tak sa sám pretĺkal životom. Pán Bernát ho na notárskom úrade zamestnal. A tak Politzerovci žili v bezpečí do vypuknutia povstania.Potom sa už museli ukrývať, a tak ich pán Bernát poslal za horárom Urbanom Bátorkom, ktorých ich poskytol na niekoľko dní krmelec v lese, neskôr postavil bunker. Tam prežili nielen Politzerovci, ale aj Lila Steinerová, ktorá bola niekoľko dní pred vypuknutím povstania u Politzerovcov aj s rodičmi na návšteve. Tí sa išli pozrieť do Čadce, čo sa deje, a boli deportovaní do koncentračného tábora.

Príbeh rozprávajú Ľubica Mašková, Igor Bernát, Peter Peleg, Liliana Mosse.

Na fotke je Ľubica Mašková so zachráneným Petrom Pelegom a Lilian rod. Steinerová.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh pomoci rodiny Oravskej rodine Moškovičovej počas druhej svetovej vojny.

Bola vraj veľmi pekná. Mala len šesť rokov, možno sedem, keď sa do nej zaľúbili dvaja desaťroční chlapci. Jeden ponúkol druhému gumipušku, ak sa jej vzdá. A Vladimír Oravský priznáva, že tejto ponuke podľahol.

Bola jeseň roku 1944, na stromoch na Králikoch plno jabĺk a tu, vysoko nad povstaleckou Banskou Bystricou, aspoň na niekoľko týždňov deti boli opäť deťmi. Behali po lúkach a tešili sa zo života.

V prenajatom domčeku a jednou izbičkou sa tiesnilo dve ženy s piatimi deťmi, ale vychádzali spolu dobre.

Eva bola dcéra Ernesta a Alžbety Moškovičovcov. Ernest bol právnik, advokát. S rodinou musel na jar 1944 z Vranova nad Topľou odísť a hoci prácu nájsť nebolo jednoduché, pomohol mu v Banskej Bystrici inžinier Ján Oravský. S manželkou Juditou mali vtedy už štyri deti, napriek nebezpečenstvu po návrate z Králikov židovskú rodinu Moškovičovcov ubytovali u seba doma.

Oni sa však po čase rozhodli, že odídu do Martina. Dcéru Evu zaviedli niekam na dedinu a manželia Moškovičovci jedno novembrové či decembrové ráno nasadli na vlak.

Pol hodinu po ich odchode prišla k Oravským Hlinkova garda. Pán Vladimír si dodnes pamätá, ako prehliadali celý dom. Pol hodina delila život od smrti…

Príbeh o statočnosti manželov Oravských rozpráva ich syn Vladimír.

Na fotke je Vladimír Oravský a rodina Oravská krátko po vojne.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh o Oskarovi Mašekovi, ktorý počas vojny pomohol 284 ľuďom.

Eve Krivánkovej sa po mamičkinej smrti dostal do rúk zošit. V ňom sa odkrýva srdce jej otca Oskara Mašeka, ktorý počas druhej svetovej vojny prevádzal cez hranice z územia Slovenského štátu do Maďarska mnohých prenasledovaných ľudí – celé rodiny, jednotlivcov, mladé dievčatá, manželské páry…Bolo ich vyše 284.

Oskar Mašek s rodinou

V rukopise čítame len niekoľko konkrétnych mien: Max Fried, Iricerovci. Mnohí „bez mena“ a anonymne prešli vďaka nemu hranicu a zostali niekoľko nocí v mlyne jeho otca v Hornom Oháji, kým im našiel bezpečný úkryt v Maďarsku. Zabezpečoval stravné lístky, jedlo, falošné papiere.Eva Krivánková na svojho otca, ktorý jej zomrel v náručí, keď bola ešte mladá žena, spomína s vďakou v srdci a obdivom.Na fotke je dcéra záchrancu Eva Krivánková.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh o richtárovi, ktorý pomohol trom ľuďom.

Michal Kyjovský /nar.1939/ žije v dedine Hrabské neďaleko poľských hraníc. Príbeh, o ktorom sme sa rozprávali, je príbehom cesty. Nevieme presne, koľko ľudí ukrýval jeho otec, richtár v Hrabskom Vasiľ Kyjovský. Či siedmich, či len troch, ktorých našlo gestapo na podnet od susedu. A aj Vasiľ Kyjovský skončil na tri týždne vo väzbe.

Z tých troch dvaja sa zachránili. Jedným z nich bol Abrahám Grüssgott z Bardejova, ktorý svoju cestu za slobodou zaznamenal v krátkosti aj v knihe. Tu sa dozvedáme, že mu pomohli aj Jozef Kiseľ, Adam Bomba a Štefan Tarcala. Tak prežil.

Vasiľ Kyjovský ho ukrýval dva mesiace v pivnici, u Jozefa Kiseľa prespal jednu noc, potom ho previedol na opustenú povalu, kam mu Adam Bomba doniesol falošné doklady a previedol ho do pivnice domu, kde bol obchod, ktorý arizoval Štefan Tarcala a v pivničných priestoroch ukrýval aj syna majiteľa a ďalších ľudí.

Príbeh o záchrane Abraháma Grüssgotta, ale aj ďalších ľudí, rozprávajú Michal a Klára Kyjovskí, Jana Blaňárová, Žofia Haňovová, Štefan Tarcala. Na fotke je Michal Kyjovský.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Vasiľ Kyjovský bol uznaný ako Spravodlivý medzi národmi.

Príbeh o záchrane štyroch ľudí v rodine Mainholdovcov v Ľubietovej.

Október 1944. Ľubietová.
V senníku v ľubietovskom chotári našiel Ľudvík Mainhold štyroch ľudí. Pána Neufelda a dve ženy. Jedna bola z Brezna, druhá zo Zvolena a tá mala pri sebe dvojročnú dcérku Evičku.

Ľudvík Mainhold žil vtedy s manželkou Annou, so svojimi troma dospelými deťmi a zaťom. Zobral do domu aj prenasledovaných ľudí. Ubytoval ich v keramikárskej dielni, do ktorej sa vchádzalo z kuchyne.

V tom istom čase ako Židia býval u Mainholdovcov aj nemecký dôstojník Johann Walkner. V inej časti domu, v samostatnej izbičke, do ktorej sa vchádzalo z podbránia. Raz hľadal pani Mainholdovú a vošiel do dielne. Tam ich zbadal. Sedeli pri peci a hriali sa.

Na svojich starých rodičov spomína Igor Filadelfi, hovoria dvaja očití svedkovia vojnových udalostí Milan Valašťan a Mária Rafajová a o dianí v Ľubietovej čerpáme z knihy Údery a údely od evanjelického farára Ctibora Jána Handza.

Na fotografii sú Igor Filadelfi a Milan Valašťan.

Príbeh bol vysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany prof. Pavla Traubnera a jeho rodiny.

Deväť mesiacov v bunkri prežil počas druhej svetovej vojny prof. Pavel Traubner potom, čo musel v noci utekať so svojimi rodičmi, starými rodičmi a strýkom z Ilavy.

Na Kršákovom laze nad Valskou Belou ich prichýlila stará mama Evy Urminskej Kristína Sýkorová. Niekto ich však prezradil, Nemci sa blížili, a tak sa museli Traubnerovci odísť ukryť do lesa.

Svoj príbeh a spomienky svojich rodičov rozpráva Pavel Traubner a na starú mamu Kristínu Sýkorovú spomína Eva Urminská.

Na fotke je Pavel Traubner s D. Mozolovou.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh o rodine Maradíkovcov, ktorá zachránila dvoch mladých mužov.

Ondrej Maradík bol do Nemecka odvedený na jeseň 1944. Jeho manželka Mária s dcérou Elenou boli už vtedy na dedine Hájniky u starých rodičov Grečovcov. Zobrali so sebou aj Martina Weila, jedného z dvoch židovských chlapcov, s ktorými v Prešove žili ako podnájomníci v jednom dome. Ján Kohol, druhý z chlapcov, sa ukrýval niekde v horách so synom pani Maradíkovej Martinom.

V Prešove žili do jesene 1944 v dome, ktorého majitelia boli Židia. Keď hrozilo nebezpečenstvo a prišlo gestapo na prehliadky, pán Maradík ako policajný vyšetrovateľ varoval židovských nájomníkov, medzi nimi aj Martina a Jána. Tí sa ukryli do šopy, ktorá bola za domom Maradíkovcov. Nebol to však taký úkryt, kde by ich gestapo nebolo našlo.

Svoje spomienky vyrozprávala Elena Faklová, očitá svedkyňa vojnových udalostí a jej dcéry Eva Faklová a Daniela Hroncová – Faklová. Elena Faklová nás v marci 2021 opustila.

Ondrej Maradík zahynul v koncentračnom tábore Bergen-Belsen.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Maradíkovci boli uznaní ako Spravodliví medzi národmi.

Príbeh rodiny Lebdovičovej, ktorá počas vojny zachránila 9 ľudí.

Margita Lebdovičová mala v roku 1944 trinásť rokov, keď prišiel k nim v noci Maximilián Goldmann. Onedlho za ním jeho sestra. Volali ju Loli. Úkryt našli v sene nad stodolou. Postupne do tohto bunkra prišli ďalší siedmi ľudia – dievčatá Irma, Júlia a Edita a manželia Friedmanskí. Keď už bola zima, presťahovali sa do maštale, kde bolo teplejšie.

Útočisko mali za drevenou stenou pozdĺž maštale. Tam pribudli ešte ďalší dvaja ľudia – manželia Skalskí.

Lebdovičovci im nosili jedlo, vynášali vedro, prali oblečenie.

Príbeh z obdobia vojny rozpráva 90-ročná Margita Lebdovičová.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Lebdovičovci boli uznaní ako Spravodliví medzi národmi.

Príbeh rodiny Jakabšicovej, ktorá počas druhej svetovej vojny zachránila rodinu s dvoma deťmi.

Asi osem kilometrov od Klenovca Na paseke žili na samote Ján a Zuzana Jakabšicovci. Najstaršia dcéra sa vydala, syn padol na vojne, a tak v roku 1944 boli doma už len tri z piatich detí.

Na jeseň 1944 prišla k nim židovská rodina s dvoma deťmi. Jakabšicovci im zachránili život.

Príbeh z obdobia druhej svetovej vojny rozpráva vnuk záchrancov Ján Ulický.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany Leopolda Redlingera v rodine Strečkovej v dedine Priechod.

Leopold Redlinger si pamätá otca, ako sedí v kuchyni v jednej dreveničke v osade Môce, a mieri naňho nemecký vojak. Prišiel ešte s jedným partizánom pre stravu, ktorú uvarila jeho žena s gazdinou v dome, kde sa ukrývala so svojím synom Leopoldom.Otca a mužov z dediny zobrali. Už ho nikdy nevidel.

Mama čakala do večera a keď nikto neprišiel do dreveničky, posadila dieťa do dreveného koša a na chrbte ho niesla v noci horou do dediny Priechod, kde sa ukrývali jej rodičia.

Svoje spomienky rozpráva zachránený Leopold Redlinger. Z rodiny Strečkovcov sa pridávajú Oľga Slobodníková, ktorá sa s Leopoldom ako dieťa hrávala, jej dcéry a manžel. Na fotke je Leopold Redlinger.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.