Kategória

Encyklopédia spravodlivých

Kategória

O záchrane viacerých ľudí v rodine Kováčovej z dedinky Opatove nad Žitavou pri Zlatých Moravciach /dnes Žitavany/.

Príbeh z obdobia vojny rozpráva slovenský spisovateľ Mišo Kováč Adamov.

Mal 11 rokov, keď k nim prichádzali rôzni ľudia. Zostali jednu noc, dve, tri, niektorí týždeň a išli ďalej. A raz prišli tri tetušky. Tie zostali asi pol roka. Písal sa zrejme rok 1942 a keď utíchli deportácie, odišli k svojim rodinám. Ich synovia mali výnimky ako hospodársky dôležití Židia. A potom vypuklo povstanie a pre Židov to znamenalo, že sa musia ukrývať.

Tri tetušky prišli do Kováčov znova. Tentokrát už aj so synmi, s nevestami, deťmi, po čase mladí odišli a u Kováčov zostali tri staré panie a jedna nevesta s dcérou.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

 

Príbeh záchrany Yuliany Gero, jej rodičov a starých rodičov na Liptove.

Spoznávať príbeh svojej rodiny, keď už nie sú na svete tí, ktorých by sa dalo popýtať, je vzácnosťou. Pani Ľuba Medveďová už nemá rodičov, ani sestra Emília, ktorá preložila z poľštiny Na skle maľované, už nie je medzi nami. Ale je tu pani Julka.

Yuliana Gero sa narodila v roku 1938. Na niektoré udalosti si spomína ona sama, o mnohých skutočnostiach vie vďaka denníku starého otca z roka 1945. Ako odišli z Prešova na Liptov, ako otec pracoval, lebo mal výnimku, ako bývali v rôznych dedinách, ako im vystavili falošné papiere a našli bezpečie u Rudolfa Fronka v Liptovskej Kokave.

A niektoré skutočnosti sme vypátrali. Miesto, kde sa ukrývala, meno babičky, ktorá sa o ňu starala, okno, cez ktoré sa pozerala šesť mesiacov.

A ľudia sa nám môžu stať blízkymi, ani nevieme ako.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany zubného lekára Dezidera Takáča a jeho manželky Edity v rodine Zaťkovej a Lopašovskej v Bučanoch. 

Pani Mária Ščibravá sa narodila v roku 1932 v Bučanoch a jej rodičia Margita a Ján Lopašovskí, strýko a teta Zaťkovci a babka s dedkom zachránili cez vojnu zubného lekára z Trnavy Dezidera Takáča s manželkou Editou. Veľmi dobre si všetko pamätá.

Jej mamička bola krajčírka, ako 16-ročnej jej kúpili šijací stroj a Margita šila nielen kroje, ale aj obliečky na periny. Margita mala svadbu v ten istý deň ako jej dve sestry – Mariša a Viktória. Bolo to v roku 1925. Margita mala nasporené peniaze a kúpila si dom, ktorý stál vedľa rodičovského domu. . Dom bol starý, so slamenou strechou, malé okná. V tom dome bola pec, kde rodina piekla chlieb. Neskôr v ňom spravili maštaľ a elektrické osvetlenie. Do rodičovského domu sa vrátila aj sestra Viktória s manželom, ktorí potom spali v tom dome, kde bola pec.

Rodina dobre poznala zubného lekára Dezidera Takáča z Trnavy. Všetci boli jeho pacientami a vznikol medzi nimi krásny vzťah, pán Dezider Takáč chodieval k nim na návštevu. Keď prišiel čas deportácií, rodina sa rozhodla, že svojho priateľa zachráni. Dezider Takáč s manželkou sa dlhý čas ukrýval v izbe v starom dome.

Príbeh z obdobia vojny rozpráva očitá svedkyňa Mária Ščibravá a dcéra Dezidera Takáča Karolína Takáčová.

Mária Ščibravá si ju pamätá ako bábätko, ale na dlhé roky sa vzťahy pretrhli. Až nedávno sa opäť obnovili.

Na fotke je Karolína Takáčová s Máriou Ščibravou. Na druhej zachránený Dezider Takáč s dcérkou Karolínou.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Záchrana rodiny Friedmannovcov z Liptovského Mikuláša u rodiny Fiačanovej v Galovanoch.

Adam a Mária Fiačanovci mali tri deti. Gazdovali na svojom v dedine Galovany neďaleko Liptovského Mikuláša. Pán Fiačan pracoval vo francúzskych baniach, aby si mohol kúpiť polia a postaviť dom. Rodina bola sebestačná a počas druhej svetovej vojny deti už boli dospelé, s rodičmi zostala žiť už len najstaršia dcéra Mária, ktorá bola v tom čase vydatá. Jej manžel Oto však bojoval na fronte.

Mária Hradská, rod. Fiačanová pracovala v krajčírskej dielni, ktorej majiteľom bol Viliam Friedmann. Prezidentská výnimka ochránila pred prvou vlnou deportácií v roku 1942 aj jeho manželku Zlaticu a deti. V roku 1944 sa však už s piatimi deťmi a starou mamou Hanou museli ukrývať. Najprv v dedinke Iľanovo, potom v bunkroch v Tatrách a nakoniec vyhľadali s prosbou o pomoc Máriu Hradskú a jej rodičov Fiačanovcov.

Pomôcť neodmietli a ubytovali ôsmich ľudí vo „vaškuchyni. Po čase sa u rodiny ubytoval aj nemecký dôstojník.

Príbeh z obdobia druhej svetovej vojny rozpráva dcéra Márie Hradskej Vlasta Lehotská /na fotke/.

Foto: Dagmar Mozolová

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany 10-ročného dievčatka v rodine Jozefa a Zuzany Pavlovičovcov v Beckove.

Vieme o nej, že sa cez vojnu volala Gizka Kučerová. Mala osem či desať rokov a stala sa na niekoľko mesiacov príbuznou Marianny Šatkovskej, ktorá žije v Beckove. Vtedy mala sedemnásť.

Gizka s Mariannou spávali v jednej posteli a žili pod jednou strechou s mladším bratom a rodičmi – Jozefom a Zuzanou Pavlovičovcami. Veľkou pomocou bol rodine miestny evanjelický kňaz Juraj Kočický, ktorý Gizku pokrstil. V Beckove sa však zachránilo viac Židov a pána Kočického viackrát vypočúvalo Gestapo.

Svoje spomienky rozpráva Marianna Šatkovská.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany dvoch sestier v evanjelickom sirotinci v Modre a viacerých rodinách.

Zuzana a Kity boli sestry. Staršia Zuzana narodená v roku 1935, mladšia Kity v roku1937. V Kežmarku sa im žilo výborne, otec bol advokát, mali dom, pestúnku, slúžku, auto, psa. V roku 1939 otec rodinu opustil a odišiel do Palestíny, rodina už za ním nestihla vycestovať, lebo začala vojna.

Zuzana Cohen, zachránená

Matka s rodičmi a dcérami išli do Bratislavy, bývali v hoteli, len jeden večer bola razia a starých rodičov odviedli.

Dievčatá našli neskôr útočisko v evanjelickom sirotinci v Modre a u Gavorovcov v Trnave, Rátoňovcov v Brezovej pod Bradlom a v ďalších rodinách. O svojej ceste rozpráva Zuzana Arie Cohen.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany rodiny Hartmanovcov v rodine Alžbety a Pavla Čuvalovcov.

Pani Lívia Peterová (nar. 1929) prežila pokojné detstvo na dedine v rodine Dezidera a Kornélie Hartmanovcov v Oľšove. Rodina hospodárila, Lívia chodila do školy, mala dobré kamarátky.

Do piatej triedy chodila v Prešove. Bývala u strýka. A potom ju rodičia zobrali domov,pretože začali deportácie a čo ak by ich zobrali, a ona by zostala sama, alebo ak by zobrali ju?

Na fotke je zachránená Lívia Peterová.

Keď sa blížil front, rodina sa musela odsťahovať na západ, a tak išli do pracovného tábora v Zemianskej Kerte /Zemianske Sady/. Jedného dňa, keď pracovný tábor obsadili nemeckí vojaci, našla pani Peterová s rodičmi útočisko vo viniciach.

Raz v noci však boli nútení zaklopať na dvere Čuvalovcov, kde našli bezpečný úkryt. Čuvalovci mali štyri deti a žili na samote.

Príbeh z obdobia vojny rozprávajú pani Lívia Peterová, Ľubomír Psota a Božena Lupová /na fotke/.

Príbeh bol vysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany rodiny Spitzovej z Dolného Kubína.

Spitzovci mali tri deti. Pán Spitz pôsobil v Dolnom Kubíne v Židovskej náboženskej obci, bol platený z toho, čo dali ľudia. S príchodom protižidovských zákonov, keď boli Židom odobraté práva aj majetok, ľudia nemali z čoho svojho kantora platiť, a tak sa naučil vtedy 12-ročný Tibor chytať pstruhy.

Vďaka dobrým ľuďom sa vyhli deportácií a neskôr sa mohli ukrývať v lese pána, ktorý sa volal Ťapeš- Kutlík.

Príbeh o záchrane svojej rodiny rozpráva Tibor Spitz. 
Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh o statočnosti Pavla a Zuzany Havlíkovcov.

Málokto mal pred vyše sedemdesiatimi rokmi na povale „Feuermauer“, teda múr proti požiaru. Murár Pavol Havlík si taký postavil. A nie jeden, rovno dva múry to boli, medzi ktorými bo priestor, kde sa kadečo dalo ukryť. Zemiaky, aby sa nemuseli odovzdať, či obilie. A ľudia.

Na fotke sú Pavol a Zuzana Havlíkovci.

Keď ho oslovil na ulici Herbert Šuster s prosbou o pomoc, neváhal a dovolil mladým manželom Herbertovi a Lenke a jej mame Berte prespať. Z jednej noci sa stalo sedem mesiacov. Prečkali ich ukrytí v bezpečí na povale a Pavol Havlík dúfal, že ho nik neudá. Mal so svojou manželkou Zuzanou štyri deti.

Príbeh o statočných Havlíkovcoch rozpráva ich vnučka Božena Juríčková a o záchrane svojich rodičov a starej mamy hovoria Milan Šuster a Ľubica Adamcová /na fotke/.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh o záchrane Aranky Bielikovej, jej syna Igora a synovca Ivana v rodine Jamriškovcov v dedinke Žitná.

Peter a Igor Bielikovci /zachránený Igor v čiernej košeli/

Igor Bielik mal len sedem mesiacov, keď s ním musela jeho mama Aranka Bieliková utekať z Trenčína. Zobrala so sebou aj sestrinho syna Ivana.

Manžel odišiel k partizánom a Aranka do dediny Žitná. Tu ju nikto nepoznal a žila u pani Hrebíčkovej.

Nemeckí vojaci sa pýtali, ako je možné, že je iná ako tunajšie ženy. Vynašla sa a odpovedala, že jej mama bola Talianka. Odvtedy ju volali „krásna Talianka“.

Ale niekto ju udal a tak musela bežať s Ivanom do hôr a malého Igora nechala u Jamriškovcov.

Príbeh rozprávajú Igor Bielik, Peter Bielik, Zuzana Šabová, rod. Jamrišková a Ján Jamriška z rodiny záchrancov.

Na fotke je Aranka Bieliková a jej synovia Peter a Igor Bielikovci.

Foto: rodinný archív Bielikovcov a Dagmar Mozolová

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.