Príbeh pomoci rodiny Oravskej rodine Moškovičovej počas druhej svetovej vojny.
Bola vraj veľmi pekná. Mala len šesť rokov, možno sedem, keď sa do nej zaľúbili dvaja desaťroční chlapci. Jeden ponúkol druhému gumipušku, ak sa jej vzdá. A Vladimír Oravský priznáva, že tejto ponuke podľahol.
Bola jeseň roku 1944, na stromoch na Králikoch plno jabĺk a tu, vysoko nad povstaleckou Banskou Bystricou, aspoň na niekoľko týždňov deti boli opäť deťmi. Behali po lúkach a tešili sa zo života.
V prenajatom domčeku a jednou izbičkou sa tiesnilo dve ženy s piatimi deťmi, ale vychádzali spolu dobre.
Eva bola dcéra Ernesta a Alžbety Moškovičovcov. Ernest bol právnik, advokát. S rodinou musel na jar 1944 z Vranova nad Topľou odísť a hoci prácu nájsť nebolo jednoduché, pomohol mu v Banskej Bystrici inžinier Ján Oravský. S manželkou Juditou mali vtedy už štyri deti, napriek nebezpečenstvu po návrate z Králikov židovskú rodinu Moškovičovcov ubytovali u seba doma.
Oni sa však po čase rozhodli, že odídu do Martina. Dcéru Evu zaviedli niekam na dedinu a manželia Moškovičovci jedno novembrové či decembrové ráno nasadli na vlak.
Pol hodinu po ich odchode prišla k Oravským Hlinkova garda. Pán Vladimír si dodnes pamätá, ako prehliadali celý dom. Pol hodina delila život od smrti…
Príbeh o statočnosti manželov Oravských rozpráva ich syn Vladimír.
Na fotke je Vladimír Oravský a rodina Oravská krátko po vojne.
Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.
Komentáre sú uzavreté.