Autor

Dagmar Mozolová

Prehliadanie

Príbeh záchrany manželov Lánskych u Michnovcov vo Vyšnom Kubíne a Lackovcov na Starých Horách.

Ľibor Michna

Magdaléna Lánska a Dušan Lánsky sa volali Lansdorfovci. Dali sa pokrstiť v kostole v Ružomberku. A keď už ani krst nepomohol, prišiel pre nich Alexander Michna z Vyšného Kubína. Doviedol ich do bunkra v humne jeho rodinného domu. Priblížil sa front a nemeckí vojaci asi tri metre od toho bunkra v humne zaparkovali muničný voz, ktorý 24 hodín denne strážili. Tak im domáci Michnovci aj s tetou Žofiou Michnovou, ktorá sa o Magdalénu Lánsku starala odmalička, urobili hostinu a zatiaľ mohli manželia Dušan a Magdaléna nenápadne ujsť do hôr.


Až prišli na Staré Hory k rodine Lackovej. Najprv boli u nich doma, ale neskôr aj tam prišiel front a vtedy museli odísť do bunkra v lese.

Lánski neskôr pomohli doštudovať synovi Lackovcov a ich vzťahy pretrvali po celý život. Vlastné deti nemali, a tak ich doopatrovala manželka pána Lacka, pani Eva /na fotke/.

Príbeh o ľudskej statočnosti a odvahe rozprávajú Ľibor Michna z Vyšného Kubína a Eva Lacková z Ružomberka.

Na fotke sú Ľibor Michna a Eva Lacková a zachránení manželia Lánski.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany Eriky Katz a jej rodičov Kohnovcov v lese nad Motyčkami.

Erika Katz, zachránená

Prežiť zimu pod plachtou, ktorá je jediným prístreškom, a na sedadle z automobilu, ktorý je zároveň posteľou, to sa zdá byť nemožné.

Pani Erika Katz rozpráva, ako dokázala s rodičmi a ďalšími ľuďmi prežiť ukrytá v láskavom náručí lesa, v horách niekde nad Motyčkami. Raz strašná zima spôsobila, že už bola úplne skrehnutá a takú ju mama v náručí niesla do Motyčiek, hľadajúc teplo ľudského príbytku. Klopala s dieťaťom na rukách na mnoho dverí.

Nikto neotvoril. Len Anna Chladná.

Vypočujte si spomienky pani Eriky Katz /na fotke/. Narodila sa v roku 1937, v čase ukrývania mala teda sedem rokov.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh Štefana Trubana, ktorý počas vojny pomáhal prenasledovaným Židom, partizánom, baníkom, medzi nimi MUDr. Strelingerovi s rodinou.

Ružová vila bola výletným miestom Štiavničanov. Pred vojnou malý penzión, kde bola dokonca miestnosť s oponou pre divadelné predstavenia, bývali tu rôzne kurzy. Vila patrila rodine Štefana Trubana. Život pred vojnou bol pokojný a šťastný. Všetko sa zmenilo s príchodom vojnových rokov.

Hostia pribudli najmä v pivnici – prenasledovaní Židia, baníci, partizáni. A takisto v štôlňach. Do jednej sa vstupovalo neďaleko ružovej vily a pán Truban do nej nosil jedlo. Jeho najstarší syn Milan si dodnes pamätá, ako sa musel pred vilou lyžovať, aby zahladil stopy. Príbeh o záchrancovi Štefanovi Trubanovi, veliteľovi žandárskej stanice na Piargu, rozprávajú syn záchrancu Milan Truban, vnuk záchrancu Peter Gašparík a prinášam aj informácie od vnuka lekára Strelingera, jedného zo zachránených.

Na fotke sú manželia Trubanovci a zachránený lekár Strelinger.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany lekára Alexandra Faška v rodine Vrbiniakovej na lazoch neďaleko Cinobane.

Pani Juliana Plauchová často spomína na svoje detstvo. Hovorí o ňom aj svojim deťom a vnúčatám.

Spomína, ako bol otecko Emil Vrbiniak vo väzení a ona bola s malou sestrou a mamou Elenou sama doma. A keď sa vrátil, prišla mobilizácia a zase jej otecko odišiel.

Presne si pamätá dátum, kedy sa vrátil: 3.11.1944. A o tri dni po ňom prišiel do ich rodiny Alexander Faško. Lekár, ktorý chcel na lazoch neďaleko Cinobane prežiť v bezpečí do konca vojny.

Pán Faško býval s rodinou, keď odišli Vrbiniakovci v nedeľu do kostola, varil obed. Juliana chodievala pre poštu na Detviansku Hutu. Pošta bola vzdialená asi 14 kilometrov a celú tú cestu niesla list do Prešova či z pošty doniesla list alebo balík, ktoré pán Faško dostával.

Raz si odťal časť prsta, a tak s ním chodievala pani Vrbiniaková k partizánom, kde bola aj lekárka, takisto Židovka, ktorá mu ho ošetrovala. Pán Faško bol veľmi nešťastný, keďže bol údajne chirurg, že mu ten prst bude chýbať.

Krásny príbeh z druhej svetovej vojny rozpráva dcéra záchrancov Juliana Plauchová.

Na fotke je pani Juliana a Vrbiniakovci s deťmi.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh o záchrane piatich ľudí v rodine Ondreja Hurťáka v Oravskom Bielom Potoku.

Malý domček v Oravskom Bielom Potoku. Drevenička. Ešte stojí. V strede vchod, vpredu predná izba, vzadu zadná. Tak sa vtedy žilo. A v zadnej boli dve steny, jedna falošná, za ňou ďalšia izbička, v ktorej boli zachránení ľudia.
Ondrej Hurťák sa ženil ako starý mládenec – mal 34 rokov a bral si Johanku, vdovu s dieťaťom. Na koni rozvážal chlieb z Tvrdošína.

A na koni doviezol dvakrát na jeseň 1944 slamu. V slame boli ukryté dve obchodníčky z Tvrdošína, volali ich tam „Hásky“.  A neskôr ešte prišli ukrytí Hochfelderovci – rodina so synom.

S pani Margitou Hurťákovou, nevestou záchrancov, som sa vybrala za pánom Švarcom do Tvrdošína. Pamätá si aj „Hásky“ aj Hochfelderovcov. A tu sa dozvedám, že „Hásky“, teda jedna z nich mala ešte aj syna.

A tak pátram po synovi. Nachádzam stopu v Izraeli.
Ondrej Hurťák príbeh o záchrane šiestich ľudí svojim vnukom odovzdával ako rozprávku pred spaním, aby sa nezabudlo.

Rozprávajú Margita Hurťáková, Štefan Švarc, Mária Švarcová, Chana Grünwaldová.

Na fotke je Margita Hurťáková so Štefanom Švarcom a rodina záchrancu Ondreja Hurťáka.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany rodiny Hruškovej a ďalších ľudí v rodinách Gálisovcov a Kormančíkovcov.

Na jeseň zohnal bača z hôr ovce do jedného dvora – ku Kormančíkovcom. K nim si ľudia chodili pre svoje ovečky. Bol „osad oviec“, tak sa tomu hovorilo v Oravskom Veselom . Do Kormančíkov však v tom čase na voze v noci prišli Hruškovci, manželia, ktorí sa ukrývali niekoľko mesiacov u Gálisov v Mútnom. Ku Kormančíkovcom chodilo mnoho ľudí pre ovce, Hruškovcov by mohol niekto zazrieť, všetci ich v dedine poznali, keďže tu žili mnoho rokov a vlastnili krčmu aj obchod. A tak poprosili svojich susedovcov, či by mohli byť prenasledovaní Židia u nich. Balcerčíkovci súhlasili.

 

Hruškovci sa zachránili vo viacerých rodinách, domoch, nakoniec vraj v bunkri v Roháčoch. Pani Terézia Kosmeľová, rod. Gálisová si ich veľmi dobre pamätá. Bývali u nich v Mútnom, v noci chodili na prechádzky a zbadali ich chlapi z dediny. Veru, mnoho ľudí už vedelo, že u Gálisov sú Židia. Mali kontroly, ale nikdy ich nenašli. Pán Gális vybudoval pivnicu pod izbou, kde bývali. Ukrytí pod doskami počas kontroly vždy čakali, kým žandári odídu.
Hruškovci neboli jediní, komu Gálisovci pomohli. Na ceste za slobodou sa v tejto rodine vystriedalo dokopy 13 ľudí…


Krásny príbeh z druhej svetovej vojny rozprávajú Terézia Kosmeľová, Serafín Balcerčík a Milan Kormančík.
Na fotkách sú Serafín Balcerčík s Dagmar Mozolovou a Terézia Kosmeľová.

Foto: Dagmar Mozolová  

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany štyroch ľudí v lese neďaleko Oščadnice.

S Ľubicou Maškovou a jej bratom Igorom Bernátom sme spomínali na ich rodičov Martina a Paulu Bernátovcov. Martin Bernát bol v Oščadnici počas druhej svetovej vojny notárom a v období prvej vlny deportácií si vyžiadal do obce židovského lekára Huga Politzera s manželkou Jozefou. Ich syn Peter vtedy už mal 17 rokov a nevzťahovala sa naňho výnimka, ktorú mal jeho otec, a tak sa sám pretĺkal životom. Pán Bernát ho na notárskom úrade zamestnal. A tak Politzerovci žili v bezpečí do vypuknutia povstania.

S Ľubicou Maškovou a jej bratom Igorom Bernátom sme spomínali na ich rodičov Martina a Paulu Bernátovcov. Martin Bernát bol v Oščadnici počas druhej svetovej vojny notárom a v období prvej vlny deportácií si vyžiadal do obce židovského lekára Huga Politzera s manželkou Jozefou. Ich syn Peter vtedy už mal 17 rokov a nevzťahovala sa naňho výnimka, ktorú mal jeho otec, a tak sa sám pretĺkal životom. Pán Bernát ho na notárskom úrade zamestnal. A tak Politzerovci žili v bezpečí do vypuknutia povstania.Potom sa už museli ukrývať, a tak ich pán Bernát poslal za horárom Urbanom Bátorkom, ktorých ich poskytol na niekoľko dní krmelec v lese, neskôr postavil bunker. Tam prežili nielen Politzerovci, ale aj Lila Steinerová, ktorá bola niekoľko dní pred vypuknutím povstania u Politzerovcov aj s rodičmi na návšteve. Tí sa išli pozrieť do Čadce, čo sa deje, a boli deportovaní do koncentračného tábora.

Príbeh rozprávajú Ľubica Mašková, Igor Bernát, Peter Peleg, Liliana Mosse.

Na fotke je Ľubica Mašková so zachráneným Petrom Pelegom a Lilian rod. Steinerová.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh pomoci rodiny Oravskej rodine Moškovičovej počas druhej svetovej vojny.

Bola vraj veľmi pekná. Mala len šesť rokov, možno sedem, keď sa do nej zaľúbili dvaja desaťroční chlapci. Jeden ponúkol druhému gumipušku, ak sa jej vzdá. A Vladimír Oravský priznáva, že tejto ponuke podľahol.

Bola jeseň roku 1944, na stromoch na Králikoch plno jabĺk a tu, vysoko nad povstaleckou Banskou Bystricou, aspoň na niekoľko týždňov deti boli opäť deťmi. Behali po lúkach a tešili sa zo života.

V prenajatom domčeku a jednou izbičkou sa tiesnilo dve ženy s piatimi deťmi, ale vychádzali spolu dobre.

Eva bola dcéra Ernesta a Alžbety Moškovičovcov. Ernest bol právnik, advokát. S rodinou musel na jar 1944 z Vranova nad Topľou odísť a hoci prácu nájsť nebolo jednoduché, pomohol mu v Banskej Bystrici inžinier Ján Oravský. S manželkou Juditou mali vtedy už štyri deti, napriek nebezpečenstvu po návrate z Králikov židovskú rodinu Moškovičovcov ubytovali u seba doma.

Oni sa však po čase rozhodli, že odídu do Martina. Dcéru Evu zaviedli niekam na dedinu a manželia Moškovičovci jedno novembrové či decembrové ráno nasadli na vlak.

Pol hodinu po ich odchode prišla k Oravským Hlinkova garda. Pán Vladimír si dodnes pamätá, ako prehliadali celý dom. Pol hodina delila život od smrti…

Príbeh o statočnosti manželov Oravských rozpráva ich syn Vladimír.

Na fotke je Vladimír Oravský a rodina Oravská krátko po vojne.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh o Oskarovi Mašekovi, ktorý počas vojny pomohol 284 ľuďom.

Eve Krivánkovej sa po mamičkinej smrti dostal do rúk zošit. V ňom sa odkrýva srdce jej otca Oskara Mašeka, ktorý počas druhej svetovej vojny prevádzal cez hranice z územia Slovenského štátu do Maďarska mnohých prenasledovaných ľudí – celé rodiny, jednotlivcov, mladé dievčatá, manželské páry…Bolo ich vyše 284.

Oskar Mašek s rodinou

V rukopise čítame len niekoľko konkrétnych mien: Max Fried, Iricerovci. Mnohí „bez mena“ a anonymne prešli vďaka nemu hranicu a zostali niekoľko nocí v mlyne jeho otca v Hornom Oháji, kým im našiel bezpečný úkryt v Maďarsku. Zabezpečoval stravné lístky, jedlo, falošné papiere.Eva Krivánková na svojho otca, ktorý jej zomrel v náručí, keď bola ešte mladá žena, spomína s vďakou v srdci a obdivom.Na fotke je dcéra záchrancu Eva Krivánková.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh o richtárovi, ktorý pomohol trom ľuďom.

Michal Kyjovský /nar.1939/ žije v dedine Hrabské neďaleko poľských hraníc. Príbeh, o ktorom sme sa rozprávali, je príbehom cesty. Nevieme presne, koľko ľudí ukrýval jeho otec, richtár v Hrabskom Vasiľ Kyjovský. Či siedmich, či len troch, ktorých našlo gestapo na podnet od susedu. A aj Vasiľ Kyjovský skončil na tri týždne vo väzbe.

Z tých troch dvaja sa zachránili. Jedným z nich bol Abrahám Grüssgott z Bardejova, ktorý svoju cestu za slobodou zaznamenal v krátkosti aj v knihe. Tu sa dozvedáme, že mu pomohli aj Jozef Kiseľ, Adam Bomba a Štefan Tarcala. Tak prežil.

Vasiľ Kyjovský ho ukrýval dva mesiace v pivnici, u Jozefa Kiseľa prespal jednu noc, potom ho previedol na opustenú povalu, kam mu Adam Bomba doniesol falošné doklady a previedol ho do pivnice domu, kde bol obchod, ktorý arizoval Štefan Tarcala a v pivničných priestoroch ukrýval aj syna majiteľa a ďalších ľudí.

Príbeh o záchrane Abraháma Grüssgotta, ale aj ďalších ľudí, rozprávajú Michal a Klára Kyjovskí, Jana Blaňárová, Žofia Haňovová, Štefan Tarcala. Na fotke je Michal Kyjovský.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Vasiľ Kyjovský bol uznaný ako Spravodlivý medzi národmi.