Príbeh záchrany lekára Alexandra Faška v rodine Vrbiniakovej na lazoch neďaleko Cinobane.
Pani Juliana Plauchová často spomína na svoje detstvo. Hovorí o ňom aj svojim deťom a vnúčatám.
Spomína, ako bol otecko Emil Vrbiniak vo väzení a ona bola s malou sestrou a mamou Elenou sama doma. A keď sa vrátil, prišla mobilizácia a zase jej otecko odišiel.
Presne si pamätá dátum, kedy sa vrátil: 3.11.1944. A o tri dni po ňom prišiel do ich rodiny Alexander Faško. Lekár, ktorý chcel na lazoch neďaleko Cinobane prežiť v bezpečí do konca vojny.
Pán Faško býval s rodinou, keď odišli Vrbiniakovci v nedeľu do kostola, varil obed. Juliana chodievala pre poštu na Detviansku Hutu. Pošta bola vzdialená asi 14 kilometrov a celú tú cestu niesla list do Prešova či z pošty doniesla list alebo balík, ktoré pán Faško dostával.
Raz si odťal časť prsta, a tak s ním chodievala pani Vrbiniaková k partizánom, kde bola aj lekárka, takisto Židovka, ktorá mu ho ošetrovala. Pán Faško bol veľmi nešťastný, keďže bol údajne chirurg, že mu ten prst bude chýbať.
Krásny príbeh z druhej svetovej vojny rozpráva dcéra záchrancov Juliana Plauchová.
Na fotke je pani Juliana a Vrbiniakovci s deťmi.
Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.
Komentáre sú uzavreté.