Autor

Dagmar Mozolová

Prehliadanie

Príbeh záchrany rodiny Michala Kocúra zo Sečoviec v rodine Tomčíkovej v Mudrovciach.

Ján Tomčík sa narodil v roku 1934. Býval celý život v dedinke Mudrovce neďaleko Košíc.

O svojom detstve a zážitkoch z vojny rozprával s obrovským oduševnením. O tom, ako bol otec priekupník koní a malý roľník, ako doviezol jedného dňa domov cudziu rodinu so synom Miškom, ktorý bol len o rok od neho mladší, a tak mal kamaráta. Miško a jeho rodičia sa cez vojnu volali Kocúrovci, a hoci jeho otec vedel, že to je pán Furst, zverolekár, neprezradil, že ho spoznal.

Pán Tomčík rozprával, že raz išiel s Miškom do lesa odniesť partizánom jedlo, ako dostali od nich vianočný stromček a ako ich v lese našli nemeckí vojaci, ktorí zistili, že ten stromček bol odrezaný dávnejšie. Ešte aj vo vysokom veku sa budil zo sna celý spotený, keď sa mu o tom prisnilo. Hovoril, ako sa s Miškom chcel ešte raz stretnúť, ale nepodarilo sa mu ho nájsť.

Pán Tomčík rozprával s takým nadšením, akoby to všetko znova prežíval. Ale v nárečí. A tak príbeh vyrozprávala aj dcéra pána Tomčíka, evanjelická farárka Marcela Uhláriková.

Pán Tomčík /na fotke/ niekoľko mesiacov po nahrávaní jeho spomienok zomrel.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh rodiny Rapčanovej z Vŕškov neďaleko Utekáča, ktorá zachránila rodinu Lipschuetzovcov z Bratislavy.

Pani Maja Šteruská mala desať rokov, keď musela s mamičkou odísť z Bratislavy do Utekáča.
V lete za nimi prišiel aj otec. Po vypuknutí Slovenského národného povstania odišli do hôr. Útočisko našli v chudobnej rodine s dvoma malými deťmi. U Rapčanovcov na „Vŕškoch“.

Otec odišiel do povstania. Matka s dvoma deťmi žila s rodinou. Život bol ťažký, jedla bolo málo. A keď prišli do oblasti nemeckí vojaci, museli prenasledovaní utekať do inej usadlosti.
Našťastie sa nakoniec všetko dobre skončilo.

Svoje spomienky na záchranu rozpráva Maja Šteruská, jej vnučka Veronika a vnučka záchrancov Slavomíra Vývleková.

Na fotke sú záchrancovia Rapčanovci.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany rodiny Švarcovcov a Rosenbergovcov.

„V sene mali dieru vyťahanú a tam bývali,“ spomína Peter Žilka. Písal sa roku 1944, mal šesť rokov a žil s rodičmi asi 5 kilometrov na samote nad Dolnou Lehotou. V dome bolo plno detí, ktoré mali nielen Martin Žilka s manželkou Elenou, ale aj jeho brat so ženou a počas vojny sa k nim nasťahovala aj sestra s manželom a deťmi, pretože ich z ich domu vyhnali Nemci.

Žilkovci ukryli dve židovské rodiny – Švarcovcov a Rosenbergovcov z Banskej Bystrice. Boli u nich približne dva mesiace a keďže sa postupne približovali nemeckí vojaci, ktorí v lesoch hľadali partizánov, v lese vykopali bunker a tieto dve rodiny prežili zvyšok zimy až do jari tam.


Príbeh z druhej svetovej vojny rozpráva pamätník Peter Žilka /na fotke/.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany Janka Quittnera v rodine Vidovej v Predpolome.

Janko Quittner bol z Bošáce alebo Nového Mesta nad Váhom. Do Predpolomy chodil za svojou milou, ktorá sa volala Blanka. Keď ho začali hľadať a chceli deportovať, ukryl sa na povale u Vidovcov. Tam bol schovaný vo „falošnej“ podlahe.

Pani Mária Zboranová bola vtedy malé dieťa, ale pamätá si, že to bol pekný a dobrý človek. Jej rodičia pomáhali mnohým Židom na ceste z Moravy na Slovensko alebo naopak. Všetci našli prechodný domov na povale, kde boli ukrytí. Po vojne prišiel balík s pomarančmi. A po roku 1991 prišiel aj Janko Quittner. Vtedy sa s ním pani Mária stretla, žiaľ, jeho záchrancovia už nežili. Príbeh z obdobia druhej svetovej vojny rozpráva Mária Zboranová z Predpolomy.

Na fotke je Mária Zboranová s Dagmar Mozolovou.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany manželov Lánskych u Michnovcov vo Vyšnom Kubíne a Lackovcov na Starých Horách.

Ľibor Michna

Magdaléna Lánska a Dušan Lánsky sa volali Lansdorfovci. Dali sa pokrstiť v kostole v Ružomberku. A keď už ani krst nepomohol, prišiel pre nich Alexander Michna z Vyšného Kubína. Doviedol ich do bunkra v humne jeho rodinného domu. Priblížil sa front a nemeckí vojaci asi tri metre od toho bunkra v humne zaparkovali muničný voz, ktorý 24 hodín denne strážili. Tak im domáci Michnovci aj s tetou Žofiou Michnovou, ktorá sa o Magdalénu Lánsku starala odmalička, urobili hostinu a zatiaľ mohli manželia Dušan a Magdaléna nenápadne ujsť do hôr.


Až prišli na Staré Hory k rodine Lackovej. Najprv boli u nich doma, ale neskôr aj tam prišiel front a vtedy museli odísť do bunkra v lese.

Lánski neskôr pomohli doštudovať synovi Lackovcov a ich vzťahy pretrvali po celý život. Vlastné deti nemali, a tak ich doopatrovala manželka pána Lacka, pani Eva /na fotke/.

Príbeh o ľudskej statočnosti a odvahe rozprávajú Ľibor Michna z Vyšného Kubína a Eva Lacková z Ružomberka.

Na fotke sú Ľibor Michna a Eva Lacková a zachránení manželia Lánski.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany Eriky Katz a jej rodičov Kohnovcov v lese nad Motyčkami.

Erika Katz, zachránená

Prežiť zimu pod plachtou, ktorá je jediným prístreškom, a na sedadle z automobilu, ktorý je zároveň posteľou, to sa zdá byť nemožné.

Pani Erika Katz rozpráva, ako dokázala s rodičmi a ďalšími ľuďmi prežiť ukrytá v láskavom náručí lesa, v horách niekde nad Motyčkami. Raz strašná zima spôsobila, že už bola úplne skrehnutá a takú ju mama v náručí niesla do Motyčiek, hľadajúc teplo ľudského príbytku. Klopala s dieťaťom na rukách na mnoho dverí.

Nikto neotvoril. Len Anna Chladná.

Vypočujte si spomienky pani Eriky Katz /na fotke/. Narodila sa v roku 1937, v čase ukrývania mala teda sedem rokov.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh Štefana Trubana, ktorý počas vojny pomáhal prenasledovaným Židom, partizánom, baníkom, medzi nimi MUDr. Strelingerovi s rodinou.

Ružová vila bola výletným miestom Štiavničanov. Pred vojnou malý penzión, kde bola dokonca miestnosť s oponou pre divadelné predstavenia, bývali tu rôzne kurzy. Vila patrila rodine Štefana Trubana. Život pred vojnou bol pokojný a šťastný. Všetko sa zmenilo s príchodom vojnových rokov.

Hostia pribudli najmä v pivnici – prenasledovaní Židia, baníci, partizáni. A takisto v štôlňach. Do jednej sa vstupovalo neďaleko ružovej vily a pán Truban do nej nosil jedlo. Jeho najstarší syn Milan si dodnes pamätá, ako sa musel pred vilou lyžovať, aby zahladil stopy. Príbeh o záchrancovi Štefanovi Trubanovi, veliteľovi žandárskej stanice na Piargu, rozprávajú syn záchrancu Milan Truban, vnuk záchrancu Peter Gašparík a prinášam aj informácie od vnuka lekára Strelingera, jedného zo zachránených.

Na fotke sú manželia Trubanovci a zachránený lekár Strelinger.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany lekára Alexandra Faška v rodine Vrbiniakovej na lazoch neďaleko Cinobane.

Pani Juliana Plauchová často spomína na svoje detstvo. Hovorí o ňom aj svojim deťom a vnúčatám.

Spomína, ako bol otecko Emil Vrbiniak vo väzení a ona bola s malou sestrou a mamou Elenou sama doma. A keď sa vrátil, prišla mobilizácia a zase jej otecko odišiel.

Presne si pamätá dátum, kedy sa vrátil: 3.11.1944. A o tri dni po ňom prišiel do ich rodiny Alexander Faško. Lekár, ktorý chcel na lazoch neďaleko Cinobane prežiť v bezpečí do konca vojny.

Pán Faško býval s rodinou, keď odišli Vrbiniakovci v nedeľu do kostola, varil obed. Juliana chodievala pre poštu na Detviansku Hutu. Pošta bola vzdialená asi 14 kilometrov a celú tú cestu niesla list do Prešova či z pošty doniesla list alebo balík, ktoré pán Faško dostával.

Raz si odťal časť prsta, a tak s ním chodievala pani Vrbiniaková k partizánom, kde bola aj lekárka, takisto Židovka, ktorá mu ho ošetrovala. Pán Faško bol veľmi nešťastný, keďže bol údajne chirurg, že mu ten prst bude chýbať.

Krásny príbeh z druhej svetovej vojny rozpráva dcéra záchrancov Juliana Plauchová.

Na fotke je pani Juliana a Vrbiniakovci s deťmi.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh o záchrane piatich ľudí v rodine Ondreja Hurťáka v Oravskom Bielom Potoku.

Malý domček v Oravskom Bielom Potoku. Drevenička. Ešte stojí. V strede vchod, vpredu predná izba, vzadu zadná. Tak sa vtedy žilo. A v zadnej boli dve steny, jedna falošná, za ňou ďalšia izbička, v ktorej boli zachránení ľudia.
Ondrej Hurťák sa ženil ako starý mládenec – mal 34 rokov a bral si Johanku, vdovu s dieťaťom. Na koni rozvážal chlieb z Tvrdošína.

A na koni doviezol dvakrát na jeseň 1944 slamu. V slame boli ukryté dve obchodníčky z Tvrdošína, volali ich tam „Hásky“.  A neskôr ešte prišli ukrytí Hochfelderovci – rodina so synom.

S pani Margitou Hurťákovou, nevestou záchrancov, som sa vybrala za pánom Švarcom do Tvrdošína. Pamätá si aj „Hásky“ aj Hochfelderovcov. A tu sa dozvedám, že „Hásky“, teda jedna z nich mala ešte aj syna.

A tak pátram po synovi. Nachádzam stopu v Izraeli.
Ondrej Hurťák príbeh o záchrane šiestich ľudí svojim vnukom odovzdával ako rozprávku pred spaním, aby sa nezabudlo.

Rozprávajú Margita Hurťáková, Štefan Švarc, Mária Švarcová, Chana Grünwaldová.

Na fotke je Margita Hurťáková so Štefanom Švarcom a rodina záchrancu Ondreja Hurťáka.

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.

Príbeh záchrany rodiny Hruškovej a ďalších ľudí v rodinách Gálisovcov a Kormančíkovcov.

Na jeseň zohnal bača z hôr ovce do jedného dvora – ku Kormančíkovcom. K nim si ľudia chodili pre svoje ovečky. Bol „osad oviec“, tak sa tomu hovorilo v Oravskom Veselom . Do Kormančíkov však v tom čase na voze v noci prišli Hruškovci, manželia, ktorí sa ukrývali niekoľko mesiacov u Gálisov v Mútnom. Ku Kormančíkovcom chodilo mnoho ľudí pre ovce, Hruškovcov by mohol niekto zazrieť, všetci ich v dedine poznali, keďže tu žili mnoho rokov a vlastnili krčmu aj obchod. A tak poprosili svojich susedovcov, či by mohli byť prenasledovaní Židia u nich. Balcerčíkovci súhlasili.

 

Hruškovci sa zachránili vo viacerých rodinách, domoch, nakoniec vraj v bunkri v Roháčoch. Pani Terézia Kosmeľová, rod. Gálisová si ich veľmi dobre pamätá. Bývali u nich v Mútnom, v noci chodili na prechádzky a zbadali ich chlapi z dediny. Veru, mnoho ľudí už vedelo, že u Gálisov sú Židia. Mali kontroly, ale nikdy ich nenašli. Pán Gális vybudoval pivnicu pod izbou, kde bývali. Ukrytí pod doskami počas kontroly vždy čakali, kým žandári odídu.
Hruškovci neboli jediní, komu Gálisovci pomohli. Na ceste za slobodou sa v tejto rodine vystriedalo dokopy 13 ľudí…


Krásny príbeh z druhej svetovej vojny rozprávajú Terézia Kosmeľová, Serafín Balcerčík a Milan Kormančík.
Na fotkách sú Serafín Balcerčík s Dagmar Mozolovou a Terézia Kosmeľová.

Foto: Dagmar Mozolová  

Príbeh bol odvysielaný v Rádiu Slovensko.