Môj príbeh o tom, ako som sa dostala k príbehom o ľuďoch, ktorí počas vojny pomáhali Židom.
Často si sadám do auta, aby som navštívila ľudí, ktorí mi rozprávajú svoje príbehy. Všetko sa to začalo v roku 2013.
September 2013
Do vysielania v Rádiu Regina som pripravovala diskusnú reláciu o vzťahoch kresťanov a židov dnes. Vtedy som navštívila pána Pavla Mešťana v Múzeu židovskej kultúry a on mi rozprával o statočných Slovákoch, ktorí počas vojny zachraňovali prenasledovaných Židov. Hovoril tiež o tom, že pripravujú Encyklopédiu spravodlivých medzi národmi, kde budú spísané príbehy všetkých Slovákov, ktorí majú oficiálny titul Spravodlivý medzi národmi.
Moje kroky viedli potom k pánovi Alexandrovi Bachnárovi, ktorý spomínal na svoju rodinu, ktorej veľkú časť zavraždili v Kremničke a on sám cez vojnu bojoval na strane partizánov. Bolo to dojímavé rozprávanie človeka, ktorý si pamätá.
Počas živého vysielania som mala v štúdiu troch hostí, ktorí sa v súčasnosti venujú vzťahom židov a kresťanov a okrem dvoch nahratých príspevkov sme telefonovali do Kežmarku pani Marte Valovej. Rozpovedala príbeh svojej matky a starých rodičov, ktorí slúžili u bohatej kežmarskej rodiny a bývali v záhrade v domčeku. Keď ich poprosili o pomoc prenasledovaní, neváhali a v priestoroch murovaného domčeka, ktorý stál neďaleko, ich ukryli, starali sa o nich, delili sa o svoje jedlo, hoci cez cestu za plotom bola nemecká posádka. Mama pani Valovej pritom bola tehotná, a napriek tomu sa odvážila urobiť takýto čin.
Po odvysielanej relácii nikdy nemôžem hneď zaspať, premýšľam nad povedaným, ale v tú noc som nespala vôbec. Príbeh, ktorý porozprávala pani Valová, ma dojal. Hovorila o konkrétnych ľuďoch, svojich najbližších. Ako žena som premýšľala nad jej mamou. Aká bola silná. Chránila nielen život nenarodeného dieťaťa, ale aj ďalších ľudí, hoci vedela, že sa dostáva do nebezpečenstva a s ňou aj drobček, ktorý rástol pod jej srdcom. Napriek tomu sa odhodlala pomáhať. Napadalo mi mnoho otázok: Čo prežívali títo statoční ľudia? Kde zobrali viac jedla? Ako sa starali o hygienu? Ako sa im podarilo utajiť prítomnosť týchto ľudí pred domácimi? Báli sa? Boli razie? Ohrozili rodinu nacisti alebo udavači?
Povedala som si, že možno ešte žijú ľudia, ktorí si pamätajú, ako to bolo u nich doma počas vojny, keď tiež otvorili dvere svojich domovov prenasledovaným mužom, ženám, rodinám. Rozhodla som sa, že ich skúsim nájsť.
Napísala som námet a od marca 2014 sa začala Encyklopédia spravodlivých vysielať v Rádiu Slovensko. V roku 2015 som napísala 10 námetov pre dokumentárny cyklus Spravodliví, ktorý sa vysielal na Dvojke.
Prvé kontakty
Prvé kontakty som dostala od pána Mešťana. Vycestovala som do Prešova a tam som sa stretla s Petrom Borzom, gréckokatolíckym kňazom a vysokoškolským pedagógom a s pani Annou Nagyovou, ktorá je autorkou výstavy na tému záchrany Židov. Oni mi sprostredkovali ďalšie. A o ľuďoch, ktorým bude udelený titul Spravodlivý medzi národmi, ma informuje Izraelské veľvyslanectvo na Slovensku.
Keď sa dostal do éteru prvý príbeh, začali sa hlásiť ľudia sami. Za štyri roky som stretla úžasných ľudí. Hlbokých, otvorených, ľudských. Posolstvo generácie ich rodičov a starých rodičov, ktorí ohrozili svoj život, aby pomohli iným, je živé v ich životoch dodnes. Hoci väčšina z nich boli v čase vojny deťmi, ich spomienky sú silné. Nahrávam nielen so záchrancami a ich potomkami, ale aj so zachránenými. Keď sa takto spojí príbeh z oboch strán, je to krásne.
2018
Do konca júna 2018 som nahrala, spracovala a pripravila pre poslucháčov Rádia Slovensko 102 príbehov. K päťdesiatim patrí aj oficiálny titul Spravodlivý medzi národmi. Päťdesiat dva príbehov bolo doteraz verejnosti úplne neznámych.
V mojej práci pokračujem.
Som vďačná za možnosť stretnúť úžasných ľudí a hovoriť o ľudskosti, statočnosti a odvahe v čase, kedy zachovať sa ako človek nebolo jednoduché.
Komentáre sú uzavreté.